(Ne)plánovaná dovolenka v podsvetí

Musím sa priznať, že tento rok som sa nesmierne tešila na to, že medzi profesormi, pri otváraní nového školského roka, uvidím aj zástupkyňu nášho milovaného pána riaditeľa, Leah R. Doiteain, ktorá sa doposiaľ vyhýbala akémukoľvek kontaktu s obyvateľmi hradu.
Spomínaná (naveky) slečna potvrdila svoju účasť na slávnosti, dokonca mala asistovať aj pri zaradzovaní do fakúlt, avšak po nakuknutí do siene mi bolo jasné, že (ne)menovaná osoba chýba.
Vybrala som sa preto na prieskum hradu, inak povedané, jej kancelárie. Tá v tom čase bola zabezpečená a obšmietalo sa okolo nej pár škriatkov. Dalo mi veľa námahy prehovoriť ich, aby ma pustili aspoň na sekundu za dvere kancelárie. To síce nedovolili, ale aspoň ma nechali nahliadnuť dovnútra cez pootvorené dvere.
Kancelária na prvý pohľad vyzerala stroho chladne, ako také neobývané miesto, no po tom, čo som sa vyšmykla škriatkom a vošla dnu, zbadala som za masívnym stolom z dubového dreva pentagram plný podivných znakov obložený už zhasnutými sviecami. Hneď mi bolo jasné, ktorá bije a preto..
Preto podozrievam zástupkyňu riaditeľa Leah R. Doiteain, že sa svojim správaním dopustila otvorenia brán pekelných a sama vstúpila do „podsvetia“. To, či dobrovoľne alebo nedobrovoľne sa mi zistiť nepodarilo, no v každom prípade sa jedná o nesmierne narušenie bezpečnosti hradu a jeho obyvateľov, za čo, si myslím, by sa mala (večne) slečna Doiteain zodpovedať.
Teda, pokiaľ sa jej podarí vrátiť z „podsvetia“, kam určite stopercentne zapadla.

Pááác a pusu

Add a Comment